Priznám sa, že som dlho hľadala názov pre tento článok a predpokladám, že nie každý bude so mnou súhlasiť. Možno ale napokon tento článok rozprúdi diskusiu na túto tému a možno niekoľko ďalších chovateľov prispeje do spravodaja svojím postrehom.

Inšpiráciou k napísaniu tohto článku boli návštevy u chovateľov počas kontrol vrhov a tiež telefonáty začínajúcich chovateľov.

Väčšina z nás si pôvodne zaobstarala psíka preto, že sme chceli mať doma výborného priateľa a spoľahlivého spoločníka nielen pre nás, ale aj pre naše deti.  Pri preberaní šteniatka od chovateľa sme sa dozvedeli, že existuje klub chovateľov retrieverov, ktorý združuje chovateľov, majiteľov a priaznivcov retrieverov. Táto skutočnosť nás začala zaujímať, keď náš retriever vyrástol v krásavca ( dúfam, že v očiach každého z nás ten náš Retriever s veľkým R ním určite je) a my sa rozhodneme informovať o činnosti tohto klubu. Zapíšeme sa, absolvujeme prvé výstavy, skúšky, povinné rtg. a zrazu máme, ak máme šťastie, doma chovného jedinca. A tak nám pripadá akosi samozrejmé, že to s chovateľstvom skúsime.

 ... lenže, ono to nie je také jednoduché, čo napokon mnoho z nás vie. Pokiaľ máme doma psíka, je to fajn, buď si urobíme so psíkom reklamu na výstavách a tak ho dostaneme do povedomia majiteľov sučiek alebo ho zviditeľníme iným spôsobom. Keď však máme doma sučku, začíname rozmýšľať nad šteniatkami. Skôr ako sa ale rozhodneme sučku napáriť, mali by sme si položiť aspoň niekoľko otázok. Možno jednou z prvých je PREČO sme sa rozhodli,  aby sučka mala šteniatka. Dôvodov môže byť hrozne veľa, ale treba sa nad nimi občas aj zamyslieť. Niekto sa tak rozhodne preto, že má doma kvalitného jedinca a jeho snahou je(to by ale malo byť snahou každého z nás) skvalitniť chov po exteriérovej, pracovnej aj zdravotnej stránke a tak sa snaží pre tú svoju fešandu nájsť zodpovedajúceho partnera. Niekto sa tak rozhodne preto, že jednoducho chce, aby jeho sučka mala aspoň raz šteniatka a aby si túto udalosť mohol tiež vychutnať.  Niekto preto, že si chce prilepšiť k rodinnému rozpočtu. Viem, že sa Vám táto poznámka nepáči, ale je to jednoducho tak, či už sa vám to páči alebo nie. A možno tu by sme sa mohli na chvíľu zastaviť. V prvom rade by som rada povedala, že pokiaľ niekto pári sučku len preto, lebo mu niekto povedal, že sučka musí mať aspoň raz v živote šteniatka, je na omyle. Nie, nemusí. Pokiaľ to vyslovene nie je indikované veterinárnym lekárom ( a aj tu existujú iné alternatívy), nie je pravdivý mýtus o tom, že sučka musí mať aspoň raz za život šteniatka. To, že neabsolvuje žiadne materstvo nemá opodstatnene žiadny vplyv na jej charakter alebo zdravie. Veď ani vo voľnej prírode niektoré vlčice nemajú vĺčatá nikdy v živote. Takže ak sa rozhodnete pre šteniatka z tohto dôvodu, zvažujte a položte si ďalšie otázky. Som pripravený na to, čo obnáša starostlivosť o gravidnú sučku a neskôr o šteniatka? Mám vhodné priestory na pôrod a odchov šteniatok? Mám predstavu o tom, koľko času musím tomuto obdobiu venovať a koľko finančných prostriedkov ma to bude stáť? Mám predstavu o tom, ako a kam umiestnim odrastené šteniatka? Budem sa vedieť o ne dostatočne postarať aj vtedy, ak sa mi ich nepodarí predať vo veku sedem týždňov?  ... a tých otázok by mohlo byť ešte viac. Odhadnúť to správne obdobie na šteniatka a predpokladať zvýšený dopyt po nich je veľmi ťažké. Existujú určité obdobia, kedy vyslovene dopyt po šteniatkach nie je a vtedy ich aspoň trošku skúsenejší chovateľ ani neplánuje. Ten začínajúci veľakrát na toto ani nepomyslí. Možno si spomenie, že sa mal poradiť s niekým skúsenejším, až keď mu doma na dvore alebo v byte behá desať malých, šťastných, túžbou spoznávať naladených a roztatárených retrieverov. Lenže vtedy je už neskoro. A tak prosím premýšľajte. Premýšľajte nad tým, prečo chcete svoju sučku páriť, čo od toho očakávate a hlavne zvážte, aké podmienky k tomu máte. Nielen priestor je dôležitý, rovnako dôležité je aj to, že v tomto období treba hlboko siahnuť do vrecka. Starostlivosť o gravidnú sučku a šteniatka, pokiaľ chcete, aby dostali všetko čo potrebujú dostať, stojí nie málo peňazí. Uvedomte si, že je to investícia, ktorá sa vám oplatí. Nesmiete šetriť ani na sučke a už vôbec nie na šteniatkach. Všetko sa vám to vráti v podobe krásnych, zdravých šteniatok . Ale zvážte si to dopredu, nepárte svoju sučku za každú cenu, môže vám to priniesť nielen radosť, ale aj sklamanie. Potom sa vám ľahko môže stať, že šteniatka pre vás nebudú predstavovať len radosť, ale hlavne starosť. A hoci je pravdou, že šteniatka sú aj radosťou aj starosťou, je to starosť príjemná. V tom opačnom, spomínanom prípade, nepríjemná. A doplatia na to tie šteniatka.

Možno by som tento článok nikdy nenapísala, nebyť toho, že v poslednom čase sa stále častejšie stretávam s problematickým odpredajom šteniatok. Isteže, sú chovatelia, ktorí s tým problémy nemajú, súvisí to nielen s kvalitou šteniatok ale určite aj propagáciou, ale to už je osobnou vecou každého z nás, čo urobíme preto, aby sme šteniatka úspešne predali. Keď si však hneď na začiatku  odpovieme na pár otázok, možno tento problém nebudeme mať. Mojím cieľom nie je odhovárať majiteľov chovných sučiek od odchovu šteniatok, práve naopak. Takto predsa prispievame k propagácii tak skvelých plemien, akými retrievere nepochybne sú. Je mi ale smutno, keď počujem, ako ma niektorí z nás prosia, aby som sa im pomohla „zbaviť“ tých veľkých hladných krkov, pretože im nikto na inzeráty nevolá.  Rada pomôžem každému, zvlášť keď ja šteniatka nemám, ale vždy to predsa nejde a spoliehať sa na to, však sa nejako predajú, je hrozne voči tým malým tvorom nezodpovedné. Tak začnime niekde inde, hneď na začiatku, snažme sa byť voči nim zodpovední. Za to, že prídu na svet, sme v podstate ozaj zodpovední my.

Tak prosím spolu prispejme k tomu, aby naše retrievere boli vždy šťastné a veselé, či už veľké či malé, aby sme rozumnou mierou prispeli k propagácii našich plemien a hlavne aby naši psíci boli pre nás vždy len zdrojom radosti.

 MVDr. Daniela Bartošová